Mapa - Kapan (Kapan K'aghak')

Kapan (iné názvy: do roku 1990 Kafan, Ghapan, ) je mesto na juhovýchode Arménska. Mesto je významné centrum banského a hutníckeho priemyslu, spracúva sa v ňom meď a farebné kovy. Nachádza sa tu i nábytkársky, textilný a potravinársky priemysel. Názov mesta pochádza z arménskeho slova kapel (zamknúť) a odkazuje na okolité pohoria, ktoré sa zbiehajú k mestu. Významné je pohorie Chustup. Mestom preteká rieka Vochči a jej prítok Vačagan. Mesto sa nachádza neďaleko hraníc s Azerbajdžanom. V roku 2020 bolo mesto hlavným mestom mládeže Arménska. V meste sídli futbalový klub Gandzasar Kapan FC.

vľavo Pôvodné mesto Kapan sa nachádzalo asi 15 kilometrov severne od súčasného sídla. V ranom období arménskych dejín sa na území rozprestieralo Veľké Arménsko, neskôr kontrolu nad územím prevzala Perzská ríša. Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú z 5. storočia. V 7. storočí sa do oblasti dostali moslimskí Arabi. V roku 970 sa po tom, čo do mesta presídlil kráľ Smbat I. Kapan stal hlavným mestom bagratovských sjunikských a bachkských kráľov. V roku 1003 mesto dobyli Seldžuci a mesto začalo upadať, až sa z neho stala obyčajná obec. Po páde seldžuckej moci nad územím mesta dočasne vládli Mongoli a turkickí Kara Kojunlu a Ak Kojunlu. V 16. storočí v Perzii povstala nová dynastia Safíjovcov, ktorá po bojoch s Osmanmi získala aj Kapan. V 18. storočí sa Kapan stal strediskom arménskych národnooslobodzovacích bojov proti Perzii a tureckým dobyvateľom, významnou osobnosťou bol Davith-Bek. Mesto v nasledujúcom období spadalo pod Karabašský chanát, ktorý podliehal Perzii. Po uzavretí Golestánskej mierovej zmluvy v roku 1813 sa mesto stalo súčasťou Ruskej ríše a do oblasti sa presťahovalo viacero arménskych rodín z iránskych území. Súčasné mesto vzniklo v 19. storočí zlúčením niekoľkých obcí. Po prvej svetovej vojne a rozpade Ruskej ríše si územie nárokovali Prvá arménska republika i Azerbajdžanská demokratická republika, po príchode Sovietov sa stalo súčasťou Arménskej sovietskej republiky (a dočasne Zakaukazskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky). V sovietskej ére mesto zažilo značný rozmach spôsobený s príchodom baníctva a hutníckeho priemyslu. V roku 1938 bolo sídlo povýšené na mesto. Od roku 1991 je súčasťou Arménska.